Vysnívaná práca - pravda alebo mýtus ?

Autor: Csaba Lehocky | 29.11.2012 o 17:12 | (upravené 29.11.2012 o 18:23) Karma článku: 7,91 | Prečítané:  728x

Poznáte to, keď ráno vstanete a vôbec, ale vôbec sa Vám nechce ísť do práce? Následne sa pozriete von oknom a zistíte, že ešte aj počasie je nafigu. Najradšej by ste znova zaliezli pod perinu a prespali celý deň. Tak toto sa Vám nemôže stať ak máte prácu svojich snov. Aká to je práca? Naozaj to chcete vedieť? Tak rýchlo kliknite na pokračovanie článku.

O vysnívaných prácach sa už toho nahovorilo tááááááááááákto veľa. Naposledny prebiehala súťaž v jednom nemenovanom rádiu. Či to však naozaj bola práca snov, na to si musí každý odpovedať sám. Práca snov, to vôbec nemusí byť o cestovaní a príjme 1000€/mes. Čo keď mňa, alebo Teba, nebaví cestovať? Čo keď sa cestovania dokonca bojíš? Hmmm, čo potom ?

Práca snov, to je zmysel Tvojho života. Musí to byť niečo čo Ťa napĺňa tu (hlava), tu (srdce), ale aj tu (zvyšok tela). Musíš si ju nájsť sám. Možno si budeš musieť prejsť niekoľkými prácami. A možno ju nájdeš hneď na prvý pokus a možno ju už máš. Ale čo je smutné, väčšina ľudí je ochotných priať hocičo len aby naplnili rodinný rozpočet. Opýtajte sa samých seba: Stojí mi to za tie nervy, za ten stres? Naozaj to je až také ťažké robiť v oblasti, ktorá ma baví, v ktorej sa vyznám a v ktorej sa mám chuť ďalej vzdelávať a posúvať dopredu?

Tiež som sa dlhšie trápil nad týmito a podobnými otázkami. Odpoveď mi poskytol pán Bob Proctor vo svojej video prednáške, ktorá je mimochodom bežne dostupná na webe. V tejto video prednáške povedal krásnu myšlienku: "Každý človek má svoje PZP - psychický zdroj príjmu - vysnívaný job. Bez ohľadu nato aký je tam zo začiatku príjem. Je to však práca, ktorú robí s láskou, bez stresu, bez zbytočných nervov. Je to práca, ktorá mu večer nedovolí zaspať a ráno sa nevie dočkať kedy konečne môže začať, bez ohľadu na počasie. A čo je paradox - práca, ktorú robí človek s láskou je aj patrične ohodnotená a prináša bohatstvo nie len jemu, ale aj spoločnosti." Len si to predstavte..svet, v ktorom každý robí čo ho baví a všetci ostatní berú jeho prínos a sú ochotný mu zaň zaplatiť. Bez posmeškov a povyšovania sa. Krásne, však? Ale späť k PZP.

Ako príklad môže poslúžiť moje. Som taxikár. Vždy som chcel byť taxikár. Presnejšie povedané, od kedy som videl film Taxi. Poznáte to keď Vám zrazu svitne a viete, že toto je cesta, ktorou sa musíte vydať? Želám Vám ten pocit.

Malo to však malý háčik. Taxikár musí mať minimálne 21 rokov a aspoň 2-ročnú prax, šoférsku. Samozrejme sú tam ešte aj ďašie podmienky, ale o nich možno v inom článku. Kedže som nechcel žiadnu inú prácu, musel som, či sa mi to páčilo alebo nie, ísť po gymnáziu na VŠ (lebo vraj gymnazista bez VŠ je beznádejný a stratený). A samozrejme aby som nemusel platiť odvody. Zo začiatku ma to aj celkom bavilo, v škole. Študoval som IT - v tom som bol viacmenej aj doma - cesta najmenšieho odporu. Akonáhle som však dosiahol vek 21 rokov a mal som aj prax šoférsku, zdvihol som telefón a obvolal taxislužby. "Dobrý, mal by som záujem o prácu taxikára pre Vašu firmu." Prvé odmietnutie. "Dobrý, mal by som záujem o prácu taxikára pre Vašu firmu." Druhé odmietnutie, lebo som študent, ale že môžem zavolať keď ukončím štúdium. A takto to išlo asi u ďaľších 7 firiem - všade ma odmietli. Lebo som študent, lebo nemám taxikársku prax, lebo nie som miestny a nepoznám mesto. Táá, diky pekne, vravím si v duchu. Ta nič no, budem ďalej študovať a keď skončím v škole, znova sa im ozvem. Lenže čo čert nechcel, v škole ma to prestalo baviť - integrály, derivácie, luminácie, halucinácie, a iné debilinácie ... načo to je dofrasa dobré ?! Tak som začal školu flákať, medzičasom som sa však dostal k maklérstvu finančných produktov. Prečo nie, za pokus to stojí. Až potom som zistil, ako na to ľudia nadávajú. Mimochodom o peniazoch budem písať v budúcom článku.

Ale späť ku flákaniu. Nieže by som bol nejaký vzorový študent - božechráň. Ale začal som to flákať viac ako dovtedy. Prišlo prvé Fx, vravím si noačo. Veď prenesiem si to do ďaľšieho ročníka. Druhé Fx, to už bolo doma aj trošku kriku. Neskôr prišlo aj typické slovenské: "V živote to nikam nedotiahneš", "Si obyčajný flákač", a toto mám najradšej "Čo mi tu táreš hovadiny, ukáž čo si dokázal". Určite to poznáte. V IT ma to prestalo baviť, tak som prestúpil na strojarinu - automobilovú výrobu. Som chlapec, aspoň dúfam teda ... moment, pozriem sa ... áno, som chlapec. Autá chlapcov bavia, a že sa možno aj naučím niečo nové, možno to využijem aj pri povolaní taxikára. Klasika - prihláška, prímačky, prijímame Vás. Našťastie mi uznali matematiku z predošlého štúdia. By ma asi porazilo, keby som ju musel zase absolvovať. Ináč matiku som mal rád. Kým v nej nezačali pribúdať písmená. Ešte sa Vám chce čítať? Ani mne písať. Skrátim to. Vyhodili ma zo školy, zavolal som do taxislužby (do tej, kde im vadilo iba, že som študent), zobrali ma a som hepi - mám svoje PZP. Stálo ma to síce trošku kriku, nadávok, nervov, finančných problémov, hádok s rodičmi, posmechu okolia .. ale stálo to zato. Urobte tiež zmenu vo svojom živote a nájdite si svoje PZP. Je tam malý príjem? Noačo - ak to budete robiť s láskou a nadšením, vyšší sa dostaví, skôr či neskôr - tak to proste funguje. Neviem síce ako, ale ja neviem ani ako funguje elektrina a tiež ju využívam vo svoj prospech.

P.S.: Budem písať "Príbehy taxikára" tak často ako sa mi len bude chcieť. Lebo som lenivý. Ale to aj Ty, Ty, aj Ty ... a Vy tiež. Snáď sa Vám budú páčiť.

Krásny zvyšok dňa,

BrightCrystal

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.


Už ste čítali?