Ja nie som žiadny finančný mág, odborník, ani žralok...Len som sa počas štúdia dostal na seminár o finančnej gramotnosti, podnikaní a úspechu, do nemenovanej maklérskej firmy. Zapáčila sa mi ich myšlienka, tak Vám napíšem, čo som sa za 2 roky vo firme naučil.
Prvé, to som už síce aj vedel, ale že ľuďom j***. A kvalitne. Chcú byť bohatý, žiť v prepychu, voziť na sa luxusných autách, cestovať, obliekať sa do značiek, ...... ale za akú cenu? Za cenu toho, že si vezmú úver, pôžičku a dajú si na celý život slučku okolo krku. A potom prídu nemenované banky, ktoré im vravia, veď si zabaľte všetky úvery, pôžičky, splátky do jedného úveru a splácajte menej. Ale za akú cenu? Že si takto tú slučku ešte viac utiahli a dokonca ich ešte aj namočili do blata. Áno, chápem, že bývať sa bez hypotéky býva asi ťažko, tiež mám jednu (teda uvažujem o nej a asi ju aj vezmem), lenže to je o inom, bývanie, to je investícia, ceny realít pomaličky, ale stúpajú. Aj keď občas príde pokles, noačo. Alebo príde kríza. No niečo neskutočné sa stalo, júúj, všetci pomrieme. Ešte sa ktomu pridá kampať o konci sveta, ta ďakujem pekne. Takýchto kríz tu bolo od 1929, asi 18 (či 17), neviem. Proste každých 7 rokov je kríza. To je proste ako striedanie ročných období. Nikto predsa nečaká, že bude v zime oberať kukuricu.
Dovolím si použiť citáť od Pána Baťu, ktorý povedal v roku 1932: „Neverím, že prelomy sa dejú samé od seba. To, čomu sme zvykli hovoriť hospodárska kríza, je iné meno pre morálnu biedu. Morálna bieda je príčina, hospodársky úpadok následok. V našej krajine je veľa ľudí, ktorí sa domnievajú, že hospodársky úpadok sa dá sanovať peniazmi. Hrozím sa dôsledkov tohoto omylu. V postavení, v ktorom sa nachádzame, nepotrebujeme žiadne geniálne obraty a kombinácie. Potrebujeme morálne postoje k ľuďom, k práci a verejnému majetku. Nepodporovať bankrotárov, nevytvárať dlhy, nevyhadzovať hodnoty za nič, nevydierať pracujúcich, robiť to, čo nás pozdvihlo z povojnovej biedy; pracovať a šetriť a uskutočniť prácu a šetrenie výnosnejšími, žiaducejšími a čestnejšími než leňošenie a mrhanie.
Máte pravdu. Je potrebné prekonať krízu dôvery. Technickými, finančnými a úverovými zásahmi ju však prekonať nie je možné. Dôvera je vec osobná. Dôveru možno obnoviť len mravným hľadiskom a osobným príkladom."
Bol to proste Pán.
A teraz niečo k peniazom. Boli, sú aj budú. No super, milý pán vševed Csaba. Tak mi teda povedz, čo mám robiť, aby som ich mal aj ja? Zlá otázka !!! Prečo sa všetci pýtajú, "čo mám robiť?" ? Ja Ti predsa neviem povedať čo máš robiť. Ani Ti to nechcem povedať. To musíš vedieť sám. Najprv mi povedz, prečo chceš peniaze a potom Ti viem povedať ako rôzne sa k nim môžeš dostať. Ale čo budeš robiť to nechám na Teba. Či sa zamestnáš, alebo budeš podnikať. Či budeš čašník či menežér, to je jedno. Rob čo máš rád a rob to s láskou. Ešte raz to zopakujem. Najprv sa pýtaj "PREČO?", potom "AKO?" a až na koniec "ČO?". O vysnívanej práci som písal tu.
Stručná poučka: Peniaze sú len tovar, výmysel ľudí, myšlienka - energia na jednoduchšie platenie za iné tovary a služby. Čiže, môžem peniaze kúpiť? Môžem. Môžem ich predať? Môžem. Môžem ich vymeniť za čokoládu? Môžem. Môžem čokoládu vymeniť za auto? V mierke 1:30 môžem. Môžem dokonca reálne auto vymeniť za 40 tiav a tieto potom vymeniť za ženu (žial niekde je to možné) a ženu naspäť za peniaze. Všetko je možné. Nemožné neexistuje. Je to len klasická energia, ktorá sa ako žiadna iná nemôže stratiť, môže iba zmeniť svoju formu.
Hmmmmm, zaujímavá myšlienka. To akože teraz keď budem myslieť na peniaze, tak ich budem mať? No neviem ako u iných, ale ja preto musím aj niečo urobiť. Ale áno, ak na nich budeš myslieť budeš mať nápady ako sa k peniazom dostať. Budeš mať zlé, aj dobré nápady. Otázka znie, či chceš na ľuďoch zarábať, alebo im slúžiť? Druhá môžnosť je lepšia, podľa mňa. Pomáhajme si navzájom a odmeňujme sa za to, je to jednoduché. Kľudne robte aj služby zadarmo, skôr či neskôr sa Vám to vráti, a niekoľkonásobne. Príklad z mojej taxikárskej praxe. Bral som kočku z diskotéky. Musela platiť 3€, mala však iba 2,5. V pohodééé, mňa to nezabije a Ty sa dostaneš domov. Dokonca som už bral aj zadarmo..noačo? O 2 dni nato sa mi to vrátilo vo forme tringeltu 35€ (zákazníka som bral mimo mesto, mal platiť 15€, dal 50 s tým, že zvyšok si môžem nechať - a bol triezvy).
Alebo iný príklad. V rodine som bol, pri známych ešte z čias keď sme bývali v paneláku. Riešili sme samozrejme poistky. Vysvetlil som im ako to funguje, čo sa dá čo sa nedá. Ukázal som im aj video, originál poistnú kalkulačku. Páčilo sa im to. Že vraj im to ešte nikto tak pekne, stručne a jasne nevysvetlil. Že konečne to aj pochopili. Prišlo na lámanie chleba. Mali poistku u tej istej spoločnosti, pre ktorú som ja robil. Akurát bola už nedostačujúco nastavená. Stačilo proste iba poslať zmenové tlačivko do poisťovne a bolo by to hotové. Milá pani, bývalá susedka sa ma však pýta. "Ale Ty teraz nič za to nedostaneš však, nezarobíš?" "No nie, ale to sa mi vráti, hlavne, že Vy budete mať konečne poriadok v zmluvách." A ona mi na to povedala, vieš čo, Csabi, túto zmluvu nám daj na minimum a urob nám novú, takú akú sme sa tuná dohodli. Si tu ku nám chodil, pekne si nám všetko vysvetlil, ukázal, nastavil, pomohol .. nebudeš predsa robiť zadarmo. Tak som vyfasoval províziu, aj keď som sa jej najprv dobrovoľne zriekol.
Za dobrotu na žobrotu??? To je hovadina...ja tomu neverím.
Toto je prvá lekcia, myslím, že toľko aj na zamyslenie sa stačí ... viem to, lebo aj mne trvalo mesiac kým som to úplne pochopil. Proste tak to je, sme vychovávaný vo svete, kde je "nedostatok" peňazí a všetko také "tažké". Tak sa potom nečudujme, že žijeme ako žijeme.
Krásny deň a úspešný týždeň,
BrightCrystal
