reklama

Asi to tak malo byť ..

Príbehy taxikára - kapitola druhá ... Tak toto ráno neni veľmi pekné. Fujavica, snehodážď. Ako vždy, napriek počasiu vysmiaty vstával ešte pred budíkom do ďaľšieho krásneho dňa - začo som sa samozrejme poďakoval. Áááá, už mi aj volá kolega, že ide pre mňa. Klasika - natankovať, nahlásiť sa dipečerke a hurá do práce. Mám pred sebou 24 hodín za volantom. Dobre no, po odrátaní prestávok na obed a večeru, iba 22. Raňajky som už mal a svačinku zjem počas čakania. Dobre naladený idem pre prvého zákazníka.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Všetko ide ako má. Onedlho ďaľšia zákazka, dokonca na presný čas. Vravím si, buď pôjdem na stanicu, alebo na letisko. Nakoniec mi pani vraví aby do U.S.Steelu som ju zobral, bo že zaspala. Prvý krát za 15 rokov, aj to akurát keď má ísť za najvyšším šéfom. Tak som aj trošku pridal, ale pššššt. Pani sa mi poďakoval, že som ju zachránil a ešte mi aj nechala tringelt. Už sa aj blíži 9:00, bude treba ísť zaplatiť dispečing. Aj auto by bodlo umyť, ale v takomto počasí ? Ešte uvidím... Medzičasom pri Optime sa ma pýta pán, že ešte si nevolal taxík, že či som voľný. Odpovedám kladne, tak sme si dali roadtrip na Furču. Kecáme o počasí, o práci, rodine, atď. Pán sa čuduje, že aký mladý taxikár. Poďakuje sa mi za príjemnú cestu, ja jemu tiež.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Počkať, nezdá sa Vám, že je tu toho ďakovania, nejak priveľa ? Na to, že sme na Slovensku ? V ufrflanom štáte ? Podľa mňa nie. Ďakovať je slušné a treba si ceniť každú jednu sekundu, každého zákazníka, každého známeho aj neznámeho, všetko, od maličkostí až po obrovské veci. Pretože život nám každý deň poskytuje úver na 86400 sekúnd, a príležitosti stať sa lepším človekom. Otázka znie, ako to využiť ? Opoveď poznáte. Naplno !!! Kto to robí ? Ani ja nie. Ale pracuje sa na tom.

O pár minút neskôr sa mi už nechce čakať, tak som sa vybral cez celé mesto, že zaplatím za dipečing. Auto umyjem, neumyjem ? Bude kontrola, nebude ? V takomto počasí ? Kašlem na to, aj tak sa mi po 2-3 jazdách znova zašpiní.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

"Pán vodič 20€ pokuta za špináve auto." ... "Ale veď je zlé počasie, o polhodinu je znova špinavé." ... "A čo keď bude týždeň zlé počasie, to ho nebudete umývať vôbec ?" Ta čo som mu mal na to povedať, našťastie som mal dobrú náladu, už aj zarobené, tak som slušne zaplatil, išiel auto umyť a prišiel sa naspäť ukázať. "Chápete pán vodič, aj zákazníci sa lepšie cítia v čistom aute, snáď ste sa poučili a nabudúce dáte radšej 2€ za umytie auta ako mne 20" Znova som poďakoval. Síce na mňa pozerali. Asi im ešte nikto neďakoval za pokutu.

Néééééééééééééééééééééééééééééééééééééééé, do frasa. Ta teraz sa vyčasí ?? Do frasa. Nemohol som počkať ešte polhodinu a tak ísť zaplatiť dispečing, to už by som aj auto mal čisté. Do frasa, som si mohol ušetriť 20€. DOFRASA !!!!!! (vraj tu nemôžem nadávať, tak nadávam slušne) ... Po čase ma milá, usmiata, krásna (sa ani nečudujem, Slovenky sú krásne) znova naladila na veselú nôtu. Asi to tak malo byť, sme sa obaja zhodli.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A tak si jazdím po meste na zadnom sedadle. Nebojte sa, len si spievam v duchu. Auto mám pod kontrolou.

OBED

Zobral som iného zákazníka. Ta odkiaľ som mal vedieť, že na to isté miesto sú 2 objednávky ? No nič, kto skôr príde, ten skôr melie. Asi to tak malo byť. "Pekne vám tu vonia, aj pekne čisté autíčko", vraví slečna. "Ďakujem". Asi to vážne tak malo byť. Kebyže nedostanem pokutu, tak už či sa vyčasilo či nie, tak celý čas by som jazdil so špinavým autom a nedostal by som tútú krásnu chválu, pri ktorej som aj na pokutu zabudol. Fakt to tak malo byť. Ľudia vravia, že Božie cesty sú nevyspytateľné. Ináč, on je tu asi jediný, čo aj vie čo robí. Tak som sa Mu poďakoval, už aj za pokutu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Jazdím po meste na zadnom sedadle....Noustres, zase si len spievam.

VEČERA

Som sa zamyslel, kebyže sa mi nestalo čo sa mi stalo, asi by som dispečerku ani nepozval na kakao. Videli ste film Men in Black 3 ? Pre mňa bola najlepšia postava ten típek, čo videl naraz 5 dimenzií či koľko. Ako som sa tak zamyslel, že ako veľmi iná by mohla byť táto služba, kebyže som neplatil pokutu, nezobral niekoho iného, nevykašlal sa na umytie, vstal so zlou náladou, nepoďakoval .... atď. Fúúú, až sa mi hlava zatočila. Ale je to úžasná myšlienka.

V noci to už bolo v pohode, síce bolo asi hodinu ticho, tak sme sa s dicpečerkou aj kolegovcami zakecali cez vysielačku. "Zamrzneme tu do rána v autách, keď to takto pôjde", vraví kolega. Dispečerka na to, "zožente si teplú deku, ako mám ja". "A čo keby si nás pozvala k sebe na teplý čaj s rumom?" "Rum nemôžete" "Tak len čajík" "Ja len kakao pijem" "Júúúj, aj ja by som si dala" "Tak Ti donesiem" Tak som jej odniesol, najprv si myslela, že si srandu robím. Vravím, že ja nikdy pri vážnych veciach nesrandujem. A aspoň som ju videl, konečne, furt iba hlas z vysielačky, bez tváre. Vás by to netrápilo? Neboli by ste zvedavý ? Ináč šikovná dipečérka, s príjemným hlasom a ako sme už na Slovensky zvyknutý, krásna.

Už sme nakonci, nebojte sa. Len toľko, že už som nevládal. Keď som niesom zákazníka o 3 ráno domov po 18 hodinách za volantom, sa mi oči zatvárali. Tak som to zabalil. Furt lepšie ako zaspať za volantom. Lenže čo čert nechcel, ráno som zaspal. Mal som ísť o 6:00 pre kolegu. O 7:00 som vstal, na už asi desiate opakovanie budíka (ja som ho proste nepočul). Štyri nepriaté hovory od kolegu, tri nepriaté hovori od dispečingu. 2 nepriaté hovory od sestry (o 5:30 som ju mal brať). Som vyletel z postele ako nikdy, v pyžame len s telefónom pri uchu. Samozrejme bez klúčov od auta, od bytu, bez peňaženky, bez dokladov. Musel som volať spolubývajúcemu a zobudiť ho. Segiň. Už so všetkým čo treba, idem rýchlo pre kolegu, kolóna nekolóna. Obehujem čo sa dá, samozrejme bezpečne, vrámci možností. Kolega vysmiaty, "zaspal si však?" "Ta jak inak?"

Asi to tak malo byť, som vďačný, že nakoniec všetko dobre dopadlo a môžem vám napísať.

A teraz vážne, nehnevajte sa za to keď nejdú veci podľa Vašich predstáv, alebo máte nečakaný výdavok. Asi to tak malo byť. Síce možno kebyže ste pred 5 rokmi zavreli to okno tak by to bola iná budúcnosť. A kebyže ste včera dali priateľke ešte jeden bozk naviac, tak by to bola hentá budúcnosť. Ale to sa už asi nedozvieme. A možno raz aj hej...

Tak krásny zvyšok dňa a veľa úspechov.

BrightCrystal

Csaba Lehocky

Csaba Lehocky

Bloger 
  • Počet článkov:  22
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Profesionálny šofér - taxikár, vo voľnom čase podnikateľ - rozbiehač .. zástanca názoru, že každý môže mať svoje PZP (psychický zdroj príjmu) - vysnívaný job, bez ohľadu nato, čo si myslí okolie... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu