Slunce, seno a konec světa !

Autor: Csaba Lehocky | 14.12.2012 o 22:03 | (upravené 14.12.2012 o 23:17) Karma článku: 8,84 | Prečítané:  827x

Ptááááááááááááááááááááááááá (vyjadrenie radosti až eufórie). Prečo? Lebo dneska bol najlepší deň môjho taxikárskeho života. Začalo to nevinne, ako každé ráno - zobudil som sa. Potom ranný rituál - zúbky, sprcha, raňajky. A asi o 6:28 som sadol do taksíka a hor sa brázdiť ulice najmenšieho veľkomesta.

Doobedu to bolo také normálne. Mal som síce jednu peknú fúrku za 14€, ale ináč klasika - brázdil som len ulice v meste. A potom to prišlo.

Po zaplatení dispečingu, som bol voľný na KVP. Dispečerka už tretíkrát hlásila, že potrebuje voz na Ťahanovce a Furču. Vravím jej, že ak zákazník počká +- 12 minút ešte tak, že zbehnem na Ťaháky. Poďakovala mi za ochotu, ale povedala, že nech radšej ostanem na KVP. Asi o 5 minúť mi vraví, nech idem ku novej nemocnici. Hádajte kde som šiel potom? Presne! Na Ťahanovce. Celý vytešený vravím tete vo vysielačke, že: ,,Ha, aj tak idem na Ťahanovce! :P". A ona nato: ,,Ha, ale Ťahanovce už nepotrebujem!" Ja jej nato: ,,Ha, ale určite budeš potrebovať." A veru, že aj potrebovala. Asi na polceste mi vraví, aby som šiel na Pekinskú. Tak som tam prišiel. A čakám, a čakám, a čakám. A nič. Po 16 minútach a 7 sekundách mi povedala, že jej stále nedvíhajú. Tak som dostal náhradu - Bukurešťská. A tu sa to celé začalo.

Tu som vyzdvihol kočku, ktorú som viezol a spoznal 2 dni dozadu. Aká náhodička. Asi to tak malo byť.. Božie cesty sú vážne nevyspytateľné. A v tom je to čaro - žiť tu a teraz (samozrejme plány do budúcna treba mať, aby sme mali smer, ale treba si vychutnávať servírované okamihy). Cestou do Optimy sme si príjemne pokecali. Zrazu sa ma pýta, či nevadí keď si na pár minút odskočím. Povedal som, že nie. Tak ma pozvala na kávičku. Kvičku nepijem, tak ma pozvala na kakauko - horúcu čokoládu (dokonca banán v horúcej čokoláde aj so šľahačkou - nebíčko v papuľke, mňam). Zrazu vraví, že si zabudla doma tablet. ,,Tak poďme pre neho", navrhol som. Najprv nechcela, lebo že nebude zase platiť toľko za taxík, že prežije cestu vlakom (ešte sa k tomu dostanem) aj bez neho.

Zrazu som zistil, že ide za starkou do Nálepkova. Preto vlastne mala aj taškú ťažku (to som naschval tak napísal :D). Samozrejme, že som jej s taškou pomohol, som predsa gentleman (čítaj gentleman). Lenže čo čert nechcel, počas toho ako sme sedeli na kávičko-kakauku, zistila, že jej nejde priamy spoj z Košíc do Nálepkova. ,,No tak Ťa vezmem." ,,No isto, a sa nedoplatím." Netušil som koľko to stojí, tak som šiel pozrieť na gúgl koľko to je kilometrov. 73,8. A kedže máme 0,5€ za km, tak jej vravím, že 35€, ale že si to Ty, tak Ti to dám za dvacku. Súhlasila. Tak sme dopili nápoje a vydali sa na cestu. Nakoniec sme ani pre tablet nešli. Nebol potrebný, tá cesta tam bola nezabudnuteľná.

Rozprávali sme sa, spievali si, hovorila mi, že čo všetko tu je. Že čo všetko zažila na cestách za babkou. Do toho nám hrala príjemný hudba - cítili sme sa ako vo filme. Obidvaja úsmevy na tvárach. To sa vlastne ani nedá opísať slovami. Niečo neskutočné, proste zážitok jak sviňa. Kto by to bol povedal, že ja dneska pôjdem do Nálepkova. A dokonca až na konec světa - do Závadky.

Do Závadky sme išli preto, lebo tam jej býva druhá babka. Išla jej totižto odniesť veci, ktoré jej nakúpila. To Vám teda poviem, to je krásna dedinka. A vedie tam ešte krajšia cesta, s ešte krajším výhľadom. Slovensko je fakt krásna krajina. Hej Vy tam hore, alebo aj My tu dole; urobme konečne niečo pre rozvoj turizmu !!! Netraba veľa - stačí zainvestovať do ciest, reklamy, ľudí a hotovo (znie to jednoducho, že?) - 100x sa to vráti, keď ne viac. Ale poďme späť. Závadka, to je taká dzedzina, že to čistý koniec sveta. Tam cesta končí, už sa dá ísť len naspäť. Alebo pešo do lesa. :D Tam taxík ešte asi ani nevideli. Pozerali na nás ako na niečo mimozemské. :D Kočka vraví, že tu ešte aj vodu zo studní si ťahajú. Autobus sem ide raz za deň a cestári to tu nepoznajú vôbec. Že keď poriadne nasneží, tak babka je odrezaná od sveta. Jedine pešo sa ku nej dá dostať. To však nie je žiadna sranda, s takým nákupom, čo sme jej aj dneska niesli. Auto ledva vládalo sa tam dostať. :D Babky boli oblečené v typickom oblečení. Ako v slunce, seno. Preto aj ten názov takýto som zvolil - ma to proste napadlo, keď som videl celú tú scenériu naokolo.

Od jednej babky sme išli naspäť do Nálepkova ku druhej. Ale príbeh ešte pokračuje ďalej. Cigánske deti keď videli môj taxík, tak sa samozrejme chceli zviesť. No neurobte deťom radosť. Nezviezol som ich, ale potešil som ich tým o čo ma poprosili tiež. Som zahrabal (som sa pohol, tak, že mi kolesá prešmykovali a odhadzovali sneh) a najbliššiu zákrutu som zobral bokom (som potiahol ručnú brzdu). Samozrejme, že utekali za mnou aby to videli. (Nebojte sa, zákruta bola asi len 25m od štartu). Ako málo stačí, pre potešenie detí. :) Zrazu ma však napadlo, že v Levoči mám známych. Som im zavolal, že som blízko (33 km) od nich. Že sa zastavím. Potešili sa. Tak som prišiel a išli sme pozrieť vianočné trhy. A potom do teplúčkeho baru. Príjemne sme sa pozhovárali. Zavolal som aj kolegovi, že čo sa deje. Že neprídem pre neho o 18, ale že len okolo 20. Nenamietal.

A tu sa môj dnešný príbeh pomaly končí. Pre kolegu som nakoniec stihol prísť o 19:38. Teraz už celý hepi sedím doma pri notebúku (čítaj notebúku) a píšem Vám. Ešte však musím poďakovať slovesnkým cestárom, že znova zaspali na vavrínoch - cestu domov som si zvolil cez Jahodnú - som sa pošmýkal na čerstvom snehu - fajne mi bolo.

Dnešný deň proste nemal chybu. Samochvála smrdí? Noačo?

Dúfam, že aj Vy ste mali krásny deň a prajem Vám krásny víkend,

BrightCrystal

P.S.: Moja nová Kamoška I. - ďakujem aj hlavne Tebe za dnešný roadtrip :)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.


Už ste čítali?