Keď majú semafory krámy..pokračovanie

Autor: Csaba Lehocky | 2.1.2013 o 16:44 | Karma článku: 6,16 | Prečítané:  532x

Určite Vám už doplo, že som zvolil ten názov preto, lebo som mal väčšne červenú. Dosť to ináč lezie na nervy. Tu som si uvedomil, že nie som až taký trpezlivý ako o sebe tvrdím. Ale neskôr som si uvedomil, že to je vlastne zbytočné sa vzrušovať nad hovädinami, ktoré neovplyvním. Môj príbeh o konci roka (2012) sa mi páči, napriek červenej na semaforoch. Pohodlne sa usaďte - rozpíšem ho. (Tí ktorý nechcete, ďalej ani nečítajte radšej).

Mám v tom trošku galimatiáš. Preto to bude trošku také rozhádzané.

Kúpil som bezdomovcovi bagetu. Dispečérke som daroval zlaté vajíčko. Deň predtým som tiež jednej bezdomovkyni dal pizzu (bo ja som svoju zjedol), ktorá síce mala byť pre dispečérky (veľká - 1200 kg), ale nemohli ju vraj prijať, lebo.., silvester v práci a taxikárske morho... Tak toto sú momenty, okolo ktorých sa budem krútiť.

Asi začnem tým silvestrom. Do smeny som nastúpil už o štvrtej. Nastali u nás nejaké zmeny, preto som mal hneď na začiatok postarané a chvílkový zmätok. Ešte k tomu som mal dispečéra. Nič proti nemu, ale mám radšej ženský hlas. Našťastie som ho mal na linke len 3 hodiny, čiže som to zvládol. A dosť mi ináč pomohla pri zvládaní zmien aj knižka "Kam sa podel môj syr". Je v nej na krásnom príbehu vysvetlené prečo sa zmien netreba báť. (Som si na ňu spomenul, keď som počúval ako ostatní kolegovia hromžia nad zmenami, ktoré u nás nastali - ja som sa len smial).

Boli to ináč celkom rušné 3 hodiny. A ja nemám rád keď musím robiť rýchlo rýchlo a nemám rád ani stresujúcich ľudí. Preto som sa veľmi potešil, keď mi zavolal kamoš, či ho nezoberem domov do Krásnej, bo že posledný bus aj vlak mu odišli a, že ide akurát z roboty, a že chce byť na Silvestra doma. Tak som si urobil výlet domov aj ja, lebo tiež som býval v Krásnej Hôrke. Aspoň som sa najedol (lebo neviem prečo, bolo všetko okrem púmp zavreté).

Po 2 hodinách voľna som sa vrátil do ruchu veľkomesta. Cestou som ešte zavolal svojej "postihnutej" kamoške. (Týmto sa Ti chcem poďakovať za spríjemnenie cesty, a nesmúť, že si na silvestra bola sama, a že si spinkala - som jej vravel, že odídem za ňou do Blavy, ale vyhovorila mi to - som pod papučou, čo už :D). Konečne som už mal na linke tetu a jej príjemný hlas. Za tých 8 hodín som si toho teda zažil. Ožratú zákazníčku, ktorá len tak nastúpila do auta, keď som čakal na inú. Ľudí, ktorých som zobral len tak po ceste, lebo sa nevedeli dovolať. Nechutných, nadržaných chalanov. ... Ale aj príjemný párik. Vlastne príjemných ľudí bolo našťastie viac, ako tých nepríjemných. Nad ránom som sa naučil aj kde vo Valalikoch je Na Ordášoch (či čo, bo už si nespomenim na názov, lebo ani google to nepozná, ani vtedy som to nevedel ani na mape nájsť, ani cez GPS, dokonca ani cez google maps v mobile..ale ani teraz cez notebook to neviem nájsť - proste to je zašitá ulička za cintorínom prvá doľava, potom zase doľava, potom doprava a potom som to zbadal). Tam ma už vonku čakala partia 2 chalanov a 3 kočiek. Samozrejme trošku v nálade ešte po silvestrovkej noci. Ale vravím, že sa mi nezmestíte do auta. Oni, že nemusíme, lebo berieš len kočky....

Príbeh o zlatom vajíčku sa mi viacej páči. Bola nedeľa. Robota doobedu nič moc. Do toho hlma. Keď som konečne po asi polhodine státia dostal fúru, tak som zahlásil, že som normálne zlaté vajco vysedel. Samozrejme, že som to povedal len tak. ,,Dúfam, že sa podelíš so mnou", povedala dispečérka. A tak to začalo. Hlavou mi začali blúdiť myšlienky, že ako dofrasa sa s ňou podelím o zlaté vajco, ktoré nemám. Najprv som jej chcel nechať pred dverami kancelárie či čo to ony majú peniažky. Ale to sa mi nepáčilo. Potom som jej chcel dať kindervajíčko. Tiež som to potom zavrhol (veď predsa nie je zlaté). Ale dostal som na ňho chuť. :D Potom okolo obeda začalo svietiť slniečko. Čo myslíte, čo som sa jej spýtal?

,,Usmiala si sa?"

,,Prečo?"

,,Nóó lebo, začalo svietiť slnko.. :)"

Po malom komplimente sme sa znova dali do reči. Zastavil nás iba kolega, ktorý sa spýtal, že či vieme načo slúži vysielačka. (Nemali by sme sa cez ňu rozprávať). V tom som dostal fúru. Keď som už vedel, že kde beriem zákazníka, tak som znova povedal niečo vtipné (lebo to miesto mi vnuklo myšlienku - len som už zabudol aké miesto to bolo). Dispečérka mi na to povedala nasledovné: ,,Choď sa radšej najesť!"

,,Čo si sa pojašila, veď pri takejto smene nemám za čo!"

,,(Smiech v pozadí+s úsmevom). Ty si sa pojašil :D:D !!!"

Tak som sa šiel najesť. Na benzínku. Lebo mi trebalo aj tak tankovať. A kúpil som si aj kindervajco, na ktoré som mal chuť. Tadáááááá. Malo v sebe žltú dózu. (Zlaté vajíčko). V momente mi svitlo. Toto jej nechám predo dvermi. Ešte zo zvedavosti som sa pozrel, čo je vo vnútri. Bol v ňom slimáčik. Tadáááá. Ďaľšia myšlienka. Od predavačky som si vypítal prázdny bloček. Na ten som napísal: ,,Nech sa Ti páči :). ZLATÉ VAJÍČKO a zhodou okolností je v ňom slimáčik, ako spomienka na dnešný spomalený dník a aby si nezabudla na crejzytaxikára. Ďakujem Ti za super smenu". Tajne som jej to položil pred dvere. Asi o 3 hodiny mi hlási, že kde mám ísť štýlom: ,,(adresa), ty môj slimáčik". Najprv mi nedoplo. Asi po 15 sekundách: ,,Jááááááj, som už aj zabudol." ,,Ďakujem" ,,Nemáš za čo". Odvtedy mi každá dispečérka hovorí slimáčik alebo zlaté vajíčko.

Teraz taxikárske morho. Som sa už s dvoma dispečérkami za sebou lúčil básničkou. Tak som v tom chcel pokračovať. Akurát, že táto prišla do práce. Tak som uvažoval. A napadlo ma toto:

Hoj morho, dispečérka štvrtej frekvencie,

(na tento verš si už nespomeniem)

a čo i ruku dáš v tom telefonovaní divokom,

dvíhaj len, len zákazníci tečú potokom.

Toľko k tomu.

Áááá nakoniec už len spomeniem, že v jeden krásny deň som zavítal do novootvorenej reštiky, do ktorej ma pozval kuchár, ktorého som viezol. Tam som si dal pizzu a jednu veľkú som nechal zabaliť aj pre dispečérky (bo že sú hladné - bo sme zase trošku rozprávali sa). Prídem ku nim a volám klasicky na číslo, ako keby som si volal taxík. ,,Dobrý deň, donáška pizze pre Vás." ,,(v pozadí - objednával si niekto pizzu?) Nikto si neobjednával pizzu." ,,Ale pizza je zaplatená, a je pre Vás, mi povedali, že sem ju mám doniesť." ,,Počkajte chvílku, príde kolegyňa." Prišla kolegyňa a vraví mi, že nemôže si pizzu zobrať, lebo nikto ju neobjednával, že si ju mám nechať. Na chodbe v teplúčku stála aj bezdomovkyňa, ktorá to celé počula, tak sa ma spýtala, či jej nedám polovicu. ,,A viete čo, nechajte si ju celú. Dobrú chuť. :)" Sa mi poďakovala a ja som šiel ďalej do práce. Potom neskôr mi zavolali z dispečinku, že či to ja som im bol odniesť pizzu. Vravím, že hej. Tak sa mi poďakovali, ale že ju nemohli prijať, lebo boli u nich šéfovci, a že sa to vraj nemôže. Nachápem, prečo. Čo je na tom zlého? Hmmmm?

A takisto keď som bol papať na benzínke, tak sa tam zohrieval bezdomovec. Kedže nejem všetko, tak som sa snažil vybrať si niečo normálnejšie. Na benzínke. Kde majú len bagety a sladkosti a slanosti. Tak som si kúpil bagetu. ,,A prosím Vás, robíte len kávu, alebo máte aj kakauko?" ,,Stroj robí aj horúcu čokoládu." Tak som šiel ku stroju a zbadal som kroasanty. Júúúúj, dostal som na nich chuť, ku kakauku sú ako stvorené. Tak som si ich kúpil. A že bageta ostane na neskôr. Ako som papal a pil, sledoval som bezdomovca čo robí. Len tak sedel, a rozprával a prechádzal sa a sedel. Ozval sa ku jednému zákazníkovy, ale odignoroval ho. Tak ma napadlo, že určite je hladný. Tak som mu dal bagetu. Poďakoval sa mi. Podali sme si ruky. Rozlúčili sa. A šiel som svojou cestou. Ako som však odchádzal, videl som na tvárach predavačiek aj ľudí, ktorí tam boli, že ma obdivujú, a že tiež urobia niečo dobré. Dúfam, že hej a že sa dobro bude ďalej šíriť. Ako tu a tu.

Krásny zvyšok dňa,

BrightCrystal

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.


Už ste čítali?